sobota, 7. marca 2015

Sila slzy slabosti






Nádych,
ďalšia slza zadržaná,
rýchly pohyb po líci
skrývajúc tú, 
čo bola silnejšia než ty.

Už sa ďalšia spod viečka rinie,
tentokrát už ruky v jemné päste zvíjaš,
zakrývaš modré lagúny,
zotieraš zármutok, čo vytryskol.

Skloníš hlavu,
nechceš pred svetom lkať,
bojíš sa slabosti,
ukázať, čo ťa súži.

Predať smútok, kiežby to šlo,
sama v prázdnote sa zmietaš,
duša odpláva, telo utratia,
spoznáš brehy rieky Acherón.



nedeľa, 15. februára 2015

Po dlhých rokoch...




Srdce sa prebúdza,
pohráva sa s láskou,
najmilšia hračka
dlhé roky stratená.

Rany sa scelia,
jazvy sa vyhoja,
vráti sa sila
dlhé roky necítená.

Dve srdcia,
rozprestrú krídla
dlhé roky polámané.

Už niet sĺz,
čo by mi zmáčali líca,
na tvár sa úsmev vkrádol.


streda, 17. decembra 2014

Srdce zradné



Mozog myslí, srdce káže,
svoje plány neukáže.
Údery ladné,
srdce zradné.

V rukách zviera život tvoj,
raz utekaj, potom stoj.
Ty zmätený stojíš sám,
je to pravda a či klam?

Ono smelo,
vedie telo,
do záhuby úplnej,

niet pomoci,
cesty spiatky,
mapu vpíše
medzi riadky.

Never mu a smeruj k spáse,
stratíš cestu k čistej kráse.
Ostaneš po láske hladný,
pohltí ťa oheň chladný.

Tak či tak ťa raz ovládne,
Srdce zradné...

utorok, 21. októbra 2014

Notorický klamár


 
 
 


Premyslené činy,
učinené bez viny,
ponorené v tichu,
pohľad bez ostychu.
Pravidelný dych,
v očiach žiadny tyk,
omámi vás sladký hlas,
tvár mu skrýva čierny vlas.
Priamy pohľad, bez úskoku,
nič ho nedovedie do amoku.
Krivý úsmev bez milosti,
kde sú hranice trúfalosti?


Pokojný a klamstvá plynú,
až kým myseľ neovinú.
 Zapiera bez štipky zlosti,
človek bez chrbtovej kosti,


bez srdca a lásky v oku,
klamstvá tečú v jednom toku.
Po nervozite nie je stopy,
v spleti klamstiev už sa topí.
 

utorok, 11. júna 2013

Stratila som kyslík



 
 
Stratila som kyslík,
nemôžem dýchať,
bol si moja istota,
už sa však nevrátiš,
tak si to povedal.
 
Tvoj hlas naposledy
bol tak tvrdý a neoblomný,
chcela som ťa utíšiť,
no nemohla som,
stratila som kyslík...
 
Vietor už nefúka do plachiet,
obrátil svoj smer,
ničí moju loď,
ktorá nevie kde je sever,
posledný sťažeň práve padá
 
a moje city sa potápajú
na dno temnej čiernoty,
neznáma prázdnota,
známe spomienky,
nedokážem pred tým ujsť.
 
Stratila som kyslík,
nemôžem dýchať,
bol si moja istota,
už sa nevrátiš,
tak si to povedal.
 
Čas-jediný spojenec,
moje svetlo nádeje,
nikdy nevyhasne, viem to,
počkám, kým temnota obelie
a ja sa vrátim späť,
 
hladina sa pretrhne,
uvoľní mi cestu k šťastiu,
ja budem slobodná,
povolím šnúrky na korzete smútku,
vráti sa mi kyslík do pľúc...
 
 

sobota, 8. júna 2013

Vrah






Po tele prechádza mi studený mráz,
praskajú už pomaly glazúry váz.
Okolo nôh sa mi zdvíha vír prachu,
každú sekundu vdychujem viac strachu.
 
 
Oči ma štípu, trasú sa mi ruky,
mätú mi mysel tie čudesné zvuky.
Vánok ku mne privial čerstvej krvi pach,
za chrbtom mi stojí chladnokrvný vrah,
 
bíži sa, prejde po rozbitom tanieri,
revolver prudko ku hlave mi namieri.
Do uší vrýva sa mi piskľavý detský plač.
Na čo ešte čakáš? Vydýchni a stlač!
 
 

streda, 1. mája 2013

Zabitý ľudstvom

 
 
Tu v tomto pekle je menej ako handra,
zaujíma sa o neho len platená fľandra.
Nie iný spôsob ako sa pred svetom skryť,
chce skončiť svoj život, nemôže tak ďalej žiť.

Vyrieši to po zápästí prudký rez,
alebo si nebodaj nechá zlomiť väz?!
Ľudia ho zničili, ublížili jeho česti,
Leskne sa už nôž, zovretý v jeho pästi.

***
 
Len zdanlivý pokoj, prázdna sála,
opustené srdce v kúta sa váľa.
Nechýba nikomu, už nemá pána,
ten vypustil dušu hneď zavčas zrána.
Teraz je už snáď v tej tajnej ríši,
kde sa jeho hodnota možno zvýši.
 
 

sobota, 27. októbra 2012