utorok 11. júna 2013

Stratila som kyslík



 
 
Stratila som kyslík,
nemôžem dýchať,
bol si moja istota,
už sa však nevrátiš,
tak si to povedal.
 
Tvoj hlas naposledy
bol tak tvrdý a neoblomný,
chcela som ťa utíšiť,
no nemohla som,
stratila som kyslík...
 
Vietor už nefúka do plachiet,
obrátil svoj smer,
ničí moju loď,
ktorá nevie kde je sever,
posledný sťažeň práve padá
 
a moje city sa potápajú
na dno temnej čiernoty,
neznáma prázdnota,
známe spomienky,
nedokážem pred tým ujsť.
 
Stratila som kyslík,
nemôžem dýchať,
bol si moja istota,
už sa nevrátiš,
tak si to povedal.
 
Čas-jediný spojenec,
moje svetlo nádeje,
nikdy nevyhasne, viem to,
počkám, kým temnota obelie
a ja sa vrátim späť,
 
hladina sa pretrhne,
uvoľní mi cestu k šťastiu,
ja budem slobodná,
povolím šnúrky na korzete smútku,
vráti sa mi kyslík do pľúc...
 
 

sobota 8. júna 2013

Vrah






Po tele prechádza mi studený mráz,
praskajú už pomaly glazúry váz.
Okolo nôh sa mi zdvíha vír prachu,
každú sekundu vdychujem viac strachu.
 
 
Oči ma štípu, trasú sa mi ruky,
mätú mi mysel tie čudesné zvuky.
Vánok ku mne privial čerstvej krvi pach,
za chrbtom mi stojí chladnokrvný vrah,
 
bíži sa, prejde po rozbitom tanieri,
revolver prudko ku hlave mi namieri.
Do uší vrýva sa mi piskľavý detský plač.
Na čo ešte čakáš? Vydýchni a stlač!