Nádych,
ďalšia slza zadržaná,
rýchly pohyb po líci
skrývajúc tú,
čo bola silnejšia než ty.
Už sa ďalšia spod viečka rinie,
tentokrát už ruky v jemné päste zvíjaš,
zakrývaš modré lagúny,
zotieraš zármutok, čo vytryskol.
Skloníš hlavu,
nechceš pred svetom lkať,
bojíš sa slabosti,
ukázať, čo ťa súži.
Predať smútok, kiežby to šlo,
sama v prázdnote sa zmietaš,
duša odpláva, telo utratia,
spoznáš brehy rieky Acherón.
