Myšlienok mojich kráľovstvo

Chcem Vám predstaviť miesto, kde mám možnosť naplno rozmýšľať o svojom živote, problémoch, radosti a úplne o všetkom. Len tu je moja myseľ pokojná a ničím nerušená =)

Zlodeji môjho vnútra

Spáľte mi dušu!Áno, viem to!Túžite ju spáliť!

A na všetky strany sa tým budete chváliť!

No vy! No váš koniec nebude mierny!

Zadusí vás ten hustý dym čierny!

A možno vás horúci oheň dolapí,

presne ten, čo zo mňa dušu vydrapí!

Chcete ma zničiť!To je váš údel!

Ukradnúť mi dušu, zbaviť ju krídel.

Potešenie,keď z nej ostane už len popolavý prach!

Túžba,nech sa nedostaví vášho plánu krach!

Snaha chrániť sa pred strašidelným strachom!

Môjho srdca hrob posypete tým prachom!

Áno, presne tak! Aj to mi vezmete a zabijete!

Na oslavu úspechu si mojou krvou pripijete!

Vzaté mi bude úplne všetko,aj posledná viera!

V mojom rozkradnutom vnútri ostane už len diera!

Diera...priestor, ktorý nebude vyplnený ničím,

ale už ani ja vám jediný nádych nedožičím!

Moja záhuba váš koniec zaručí,

raz sa stretneme v diablovom náručí!!

Love vs. Tears

Fotka prírody (upravená)

Pred niekoľkými dňami som na účelovom cvičení urobila fotku, ktorú som si následne trochu zidealizovala vo PhotoScape. Tu je =)

Fotky č.1

Ako som už povedala, budem publikovať aj svoje fotky, ktoré sa mi podarilo zachytiť =)

"Hlaváčikovia" (kresby)

Rozhodla som sa že okrem svojich básní a poviedok sem budem pridávať aj kresby a fotky =)

*  *  *

Asi pred dvoma rokmi mi bývala spolužiačka ukázala obrázky s týmito postavičkami a nazvali sme si ich "hlaváčikovia".

Samozrejme, to že sú to emo obrázky, neznamená, že ja som emačka alebo niečo podobné, ale celkom zaujali a tak som sa rozhodla niektoré z nich nakresliť.

Tu si ich môžete pozrieť.

Nie sú to síce umelecké diela, ale dúfam, že sa Vám budú páčiť =)

Tajomstvá žien

Jedno dielo venované ženám a ich tajomstvám =)

To čo nás robí šialenými sú muži,

keď nám donesú kyticu ruží.

Hneď chcú vedieť tajomstvá všetky,

celú našu minulosť, ľúbostné pletky...

Rozmysli si, či im kľúč od tajomstiev dáš,

odhalíš všetko čo na duši máš.

Množstvo tajomstiev váš váš vzťah skazí,

prílišná ľahostajnosť lásku zmrazí,

no keď povieš príliš veľa

a odhalíš sa úplne celá,

stratíš kúzlo, ktoré máš

a na rozchod mu dôvod dáš!

Tajomstvá tvoria naše čaro,

nesmie ich byť veľa ani málo,

tak aby všetko za niečo stálo

a trocha zaujímavosti do vzťahu dalo...

Len daj pozor nech ich nie je moc,

príliš veľká je mužská nechápavosť.

Poznáte tie reči, že nám nerozumie nik,

to sú len výhovorky, treba na to cvik...

Spomienky...

Bol sychravý večer a ja som zamyslená ležala na posteli. Okolo mňa sa rozliehalo ticho...priam hrobové ticho. Ležala som úplne nehybne a oči som mala zatvorené, aby som sa mohla lepšie sústrediť na myšlienky, ktoré mi blúdili hlavou. Rozmýšľala som nad udalosťami, ktoré poznačili moju minulosť. V hlave sa mi vynárali najrôznejšie spomienky. Bola to ako mozaika poskladaná z rozličných útržkov môjho života alebo niečo ako album s miliónmi fotiek, pričom každá mala svoj vlastný príbeh-väčšinou smutný a pochmúrny, plný bolestivých spomienok. Len málokedy som sa dostala na stránky, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári...

*  *  *

Zrazu, ani neviem prečo, som vybehla z domu. Tak rýchlo, čo mi sily stačili som bežala preč. Akoby ma nejaká nadpozemská sila bezcieľne hnala stále dopredu a nedovolila mi ani na sekundu zastať.

Môj zmätený rozum nevedel kam bežím, nepoznala som cieľ, nasledovala som len...POCIT.

Zvláštny pocit, ktorý som nechápala. Znepokojovalo ma, že neviem kam ma zavedie, no zároveň som cítila, že príde niečo, čo môže byť pre mňa dôležité. Nevedela som, či to bude dobré alebo zlé, no veľmi som túžila zistiť to. Bola to prirodzená zvedavosť, ktorá pramenila z môjho najhlbšieho vnútra. Potreba zistiť, čo ma čaká, ma ťahala ďalej, napriek tomu, že pri každom ďalšom kroku ma opúšťala časť sily a dychu. No bolo to silnejšie ako ja. Nemohla som sa tomu postaviť zoči-voči, lebo to bol len pocit-niečo nehmotné, čo som nemohla ani vidieť, ani počuť!

Bežala som cez les. Vyhýbala som sa stromom, preskakovala konáre, ktoré ležali na zemi. Niekoľkokrát som sa potkla a spadla no našla som v sebe zostávajúci kúsok sily, ktorá mi dovolil vstať a pokračovať v ceste do neznáma.

Prebehla som ešte asi pol kilometra a zastala som. Stála som na úplnom okraji vysokého útesu. Pri pohľade dolu sa mi zakrútila hlava, avšak neovládol ma strach, že spadnem. Práve naopak, tá sila na mňa stále pôsobila a nabádala ma k skoku do čiernej prázdnoty.

Vietor mi vial do vlasov a ja som rozmýšľala, či mám skočiť. Prichádzal strach a v hlave mi začal prúdiť vír otázok. Čo bude ak sa oddám tej prázdnote? Odídem navždy? Opustím to tu všetko?

Tá sila, čo ma doviedla až sem, už pominula. Všetko nechala na mňa. Teraz sa musím sama rozhodnúť, čo urobím. 

Pozrela som sa ešte raz dolu...

Čierna priepasť plná hmly, z ktorej sa vynárali všetky tie zlé spomienky, ktoré ma tak často sužovali. Hmla stúpala stále vyššie a vyššie.

Ustúpila som trochu dozadu a obzrela sa za seba smerom do lesa. Bol nádherne presvietený lúčmi slnka a v každom z nich sa odrážalo minimálne tisíc mojich spomienok. Avšak boli to len tie pekné okamihy môjho života. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Zhromaždili sa tu úplne všetky a ja som zistila, že ich je oveľa viac, ako som si myslela.

Zrazu som pocítila, že mi niečo obkľúčilo nohy. Bola to hustá a temná hmla, ktorá ma chcela stiahnuť do priepasti.

Precitla som a uvedomila si, že som v nebezpečenstve a napriek tomu, že som bola úplne vyčerpaná z úmorného behu, snažila som sa dostať z chtivých pazúrov zlých spomienok a bola som rozhodnutá vynaložiť aj poslednú kvapku sily, ktorá ešte vo mne ešte zostala...

*  *  *

Cŕŕŕŕn...zazvonil mi budík, ktorý stál na starožitnom stolíku hneď vedľa mojej postele a ja som sa preľaknutá zobudila. Srdce mi bilo nekontrolovateľne rýchlo. Zistila som, že to bol len sen, zlá nočná mora!

Ale čo mi chcel naznačiť?

Žeby ma chcel varovať, aby som sa nedostala do zajatia zlých spomienok a uvedomila si, že môj spomienkový album má oveľa viac krásnych stránok, ktoré mi môžu vyčariť úsmev na tvári?

Sestry: Zloba a Nenávisť

Stávame sa otrokmi tejto skazenej doby,

srdcia máme čierne, plné nenávisti a zloby,

ktorá na nás číha, obýva každý kút,

všetci budú odsúdení, keď nastane Boží súd.

Pochmúrne myšlienky nám neoblomne blúdia hlavou,

zloba si hľadá otroka, stáva sa nedočkavou.

Hľadá,hľadá len tie správne duše,

keď ťa nájde, zasiahne ťa ako výstrel z kuše.

Sprevádza ju nenávisť, jej sestra drahá,

vstupuje do nás a usídliť sa neváha.

Obvinie tvoju dušu ako jedovatý had,

znenávidíš aj tých, čo si mal tak rád.

Každý deň s ňou zvádzaš krutý boj,

ničí ti život, ktorý mal byť iba tvoj.

V tvojom vnútri sa nenásytne rozlieha,

a že ju nevyženieš na to sa spolieha.

Zbavme sa tejto nenávisti a zloby,

nech radšej naše srdcia láska zdobí.

Zaškrť aj posledné nenávistné sústo,

spolu to dokážeme, tak aj ty skús to!

Si moje všetko...

Si moja realita, si môj sen,

si moja noc, si môj deň.

Si stále so mnou, či je zima a či leto,

ľúbim ťa a vážim si ťa práve preto.

O tebe stále snívam,

keď si do postele sama líham,

čoskoro sa mi začne zívať,

zaspávam a začína sa mi o tebe snívať.

Milujem lásku, milujem hriech,

milujem teba a ty mňa tiež.

Chcem ťa veľmi, milujem ťa moc,

tvojich bozkov nikdy nemám dosť.

Tvoríme si cestu, čarovnú dráhu,

potrebujem ťa ako suchý strom vlahu.

Dáš mi bozk, jeden-druhý,

sú krásne ako farby dúhy.

Pre mňa si len ty a nikto iný,

si ku mne tak strašne milý.

Sme spojený citom krásnym,

raz sa z teba určite zbláznim.