Keďže moja úžasná kamarátka Bea, odchádza zo školy =( napísala som pre ňu báseň, v ktorej som opísala niektoré veci, ktoré sme zažili =) Takže nie je nejak umelecky zameraná alebo tak no rozpráva o našom príbehu...
Rozhodla som sa túto báseň publikovať dnes z 2 dôvodov: Pretože už zajtra sa končí školský rok a tiež preto, že má dnes meniny a toto je zároveň aj darček =)
Venovanie:
Beuš, ďakujem Ti za všetko, čo sme zatiaľ prežili a dúfam, že toho ešte veľa bude =)
Si silná osobnosť a obdivujem Ťa za to aká si. Prežila si si toho veľa a napriek tomu Ťa nedokáže nič zlomiť a svojím úsmevom, ktorý Ti takmer vždy zdobí tvár, dokážeš urobiť šťastnými všetkých naokolo a to už ani nehovorím o Tvojom smiechu, ktorý mi vie vždy zlepšiť náladu =D
Si úžasný človek, ktorý mi veľmi pomohol a stále pomáha. A v niektorých prípadoch ma dokážeš pochopiť len ty, keďže máme podobné záujmy alebo skôr vkus =D
Dúfam, že tu sa naše kamarátstvo nekončí a prežijeme ešte dlhý dlhý čas tým naším večným bláznením =D
Ešte raz ĎAKUJEM TI A VŠETKO NAJLEPŠIE!!!
A teraz už prechádzam k spomínanej básni =)
V prvý deň ku mne jedno dievča prišlo,
že je emačka na rozum mi vtedy zišlo.
"Ahoj, ja som Bea." Ona ma zdraví?
Počkať! Bea? To mi niečo vraví.
Jáj,to je tá z facebooku,už to mám,
a hneď jej na pozdrav ruku dám.
Časom som zistila,že je celkom milá,
je to proste osobnosť, naozaj sila.
Deň za dňom tak rýchlo beží,
dokonca za oknom už aj sneží!
Na lyžiarsky odišla vyše polka triedy,
a my sme ostali míňať v škole kriedy.
Tieto dni nám slúžili na bližšie spoznanie,
pamätáš si na Rybkinu hru a to vyznanie?
Potom sme sa aj s Miškou do reči dali,
a dobrými kamarátkami sme sa stali.
Trávili sme temer každý deň spolu,
zdieľali navzájom šťastie aj smolu.
A potom prišla tá skvelá idea:
čo takto natočiť nejaké videá?
Práve vtedy vzniklo MiDiBe, úžasné trio,
Nikdy na to nezabudnem, tractorista mío,
Občas som mala stresy,že nám pamäťovka nevystačí,
a potom tie záchvaty smiechu na Brise One Touch-i.
No dozvedela som sa, že zo školy ideš preč,
sľúb mi však, že ešte urobíme nejaký ten skeč.
Ale teraz:
Vnútro mám krížom-krážom preniknuté strachom,
že naše kamarátstvo časom zapadne prachom,
že sa budeme vídať už len málo,
že zabudneš na to, čo za to stálo,
že zabudneš na to, na čom sme sa smiali,
že zabudneš ako sme sa fontánou oblievali,
že si tam nájdeš nových kamarátov,
a nám ostanú len fotky z aparátov
že sa naše MiDiBe zničí,
"¡Tengo miedo!"moja duša kričí.
