Tajomstvá žien

Jedno dielo venované ženám a ich tajomstvám =)

To čo nás robí šialenými sú muži,

keď nám donesú kyticu ruží.

Hneď chcú vedieť tajomstvá všetky,

celú našu minulosť, ľúbostné pletky...

Rozmysli si, či im kľúč od tajomstiev dáš,

odhalíš všetko čo na duši máš.

Množstvo tajomstiev váš váš vzťah skazí,

prílišná ľahostajnosť lásku zmrazí,

no keď povieš príliš veľa

a odhalíš sa úplne celá,

stratíš kúzlo, ktoré máš

a na rozchod mu dôvod dáš!

Tajomstvá tvoria naše čaro,

nesmie ich byť veľa ani málo,

tak aby všetko za niečo stálo

a trocha zaujímavosti do vzťahu dalo...

Len daj pozor nech ich nie je moc,

príliš veľká je mužská nechápavosť.

Poznáte tie reči, že nám nerozumie nik,

to sú len výhovorky, treba na to cvik...

Spomienky...

Bol sychravý večer a ja som zamyslená ležala na posteli. Okolo mňa sa rozliehalo ticho...priam hrobové ticho. Ležala som úplne nehybne a oči som mala zatvorené, aby som sa mohla lepšie sústrediť na myšlienky, ktoré mi blúdili hlavou. Rozmýšľala som nad udalosťami, ktoré poznačili moju minulosť. V hlave sa mi vynárali najrôznejšie spomienky. Bola to ako mozaika poskladaná z rozličných útržkov môjho života alebo niečo ako album s miliónmi fotiek, pričom každá mala svoj vlastný príbeh-väčšinou smutný a pochmúrny, plný bolestivých spomienok. Len málokedy som sa dostala na stránky, ktoré mi vyčarili úsmev na tvári...

*  *  *

Zrazu, ani neviem prečo, som vybehla z domu. Tak rýchlo, čo mi sily stačili som bežala preč. Akoby ma nejaká nadpozemská sila bezcieľne hnala stále dopredu a nedovolila mi ani na sekundu zastať.

Môj zmätený rozum nevedel kam bežím, nepoznala som cieľ, nasledovala som len...POCIT.

Zvláštny pocit, ktorý som nechápala. Znepokojovalo ma, že neviem kam ma zavedie, no zároveň som cítila, že príde niečo, čo môže byť pre mňa dôležité. Nevedela som, či to bude dobré alebo zlé, no veľmi som túžila zistiť to. Bola to prirodzená zvedavosť, ktorá pramenila z môjho najhlbšieho vnútra. Potreba zistiť, čo ma čaká, ma ťahala ďalej, napriek tomu, že pri každom ďalšom kroku ma opúšťala časť sily a dychu. No bolo to silnejšie ako ja. Nemohla som sa tomu postaviť zoči-voči, lebo to bol len pocit-niečo nehmotné, čo som nemohla ani vidieť, ani počuť!

Bežala som cez les. Vyhýbala som sa stromom, preskakovala konáre, ktoré ležali na zemi. Niekoľkokrát som sa potkla a spadla no našla som v sebe zostávajúci kúsok sily, ktorá mi dovolil vstať a pokračovať v ceste do neznáma.

Prebehla som ešte asi pol kilometra a zastala som. Stála som na úplnom okraji vysokého útesu. Pri pohľade dolu sa mi zakrútila hlava, avšak neovládol ma strach, že spadnem. Práve naopak, tá sila na mňa stále pôsobila a nabádala ma k skoku do čiernej prázdnoty.

Vietor mi vial do vlasov a ja som rozmýšľala, či mám skočiť. Prichádzal strach a v hlave mi začal prúdiť vír otázok. Čo bude ak sa oddám tej prázdnote? Odídem navždy? Opustím to tu všetko?

Tá sila, čo ma doviedla až sem, už pominula. Všetko nechala na mňa. Teraz sa musím sama rozhodnúť, čo urobím. 

Pozrela som sa ešte raz dolu...

Čierna priepasť plná hmly, z ktorej sa vynárali všetky tie zlé spomienky, ktoré ma tak často sužovali. Hmla stúpala stále vyššie a vyššie.

Ustúpila som trochu dozadu a obzrela sa za seba smerom do lesa. Bol nádherne presvietený lúčmi slnka a v každom z nich sa odrážalo minimálne tisíc mojich spomienok. Avšak boli to len tie pekné okamihy môjho života. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Zhromaždili sa tu úplne všetky a ja som zistila, že ich je oveľa viac, ako som si myslela.

Zrazu som pocítila, že mi niečo obkľúčilo nohy. Bola to hustá a temná hmla, ktorá ma chcela stiahnuť do priepasti.

Precitla som a uvedomila si, že som v nebezpečenstve a napriek tomu, že som bola úplne vyčerpaná z úmorného behu, snažila som sa dostať z chtivých pazúrov zlých spomienok a bola som rozhodnutá vynaložiť aj poslednú kvapku sily, ktorá ešte vo mne ešte zostala...

*  *  *

Cŕŕŕŕn...zazvonil mi budík, ktorý stál na starožitnom stolíku hneď vedľa mojej postele a ja som sa preľaknutá zobudila. Srdce mi bilo nekontrolovateľne rýchlo. Zistila som, že to bol len sen, zlá nočná mora!

Ale čo mi chcel naznačiť?

Žeby ma chcel varovať, aby som sa nedostala do zajatia zlých spomienok a uvedomila si, že môj spomienkový album má oveľa viac krásnych stránok, ktoré mi môžu vyčariť úsmev na tvári?

Sestry: Zloba a Nenávisť

Stávame sa otrokmi tejto skazenej doby,

srdcia máme čierne, plné nenávisti a zloby,

ktorá na nás číha, obýva každý kút,

všetci budú odsúdení, keď nastane Boží súd.

Pochmúrne myšlienky nám neoblomne blúdia hlavou,

zloba si hľadá otroka, stáva sa nedočkavou.

Hľadá,hľadá len tie správne duše,

keď ťa nájde, zasiahne ťa ako výstrel z kuše.

Sprevádza ju nenávisť, jej sestra drahá,

vstupuje do nás a usídliť sa neváha.

Obvinie tvoju dušu ako jedovatý had,

znenávidíš aj tých, čo si mal tak rád.

Každý deň s ňou zvádzaš krutý boj,

ničí ti život, ktorý mal byť iba tvoj.

V tvojom vnútri sa nenásytne rozlieha,

a že ju nevyženieš na to sa spolieha.

Zbavme sa tejto nenávisti a zloby,

nech radšej naše srdcia láska zdobí.

Zaškrť aj posledné nenávistné sústo,

spolu to dokážeme, tak aj ty skús to!

Si moje všetko...

Si moja realita, si môj sen,

si moja noc, si môj deň.

Si stále so mnou, či je zima a či leto,

ľúbim ťa a vážim si ťa práve preto.

O tebe stále snívam,

keď si do postele sama líham,

čoskoro sa mi začne zívať,

zaspávam a začína sa mi o tebe snívať.

Milujem lásku, milujem hriech,

milujem teba a ty mňa tiež.

Chcem ťa veľmi, milujem ťa moc,

tvojich bozkov nikdy nemám dosť.

Tvoríme si cestu, čarovnú dráhu,

potrebujem ťa ako suchý strom vlahu.

Dáš mi bozk, jeden-druhý,

sú krásne ako farby dúhy.

Pre mňa si len ty a nikto iný,

si ku mne tak strašne milý.

Sme spojený citom krásnym,

raz sa z teba určite zbláznim.

Dva rozdielne svety...

Keďže dnes tak trochu smutná som,

snažíš sa ma vylákať niekde von,

na čarovné miesto ma zobrať chceš,

ako ma rozveseliť len ty vieš.

Všetko zlé okolo mňa zničíš,

objímeš ma a za ruku chytíš.

Vzduch,čo dýcham je naplnený tebou,

ostatní zazerajú s tvárou od závisti bledou.

Berieš ma ďaleko od týchto ľudí,

tam kde nikto nikoho nesúdi.

Vedieš ma do lesa, je to ako raj,

všetko je rozkvitnuté, začína sa máj.

Ľúbiš ma a ja teba tiež,

kradneš mi bozky, len ty to smieš.

Vôňa každý kúsok našich tiel oblieha,

ticho sa vo všetkých kútoch rozlieha...

Ty pre mňa žiješ, ja pre teba len,

teraz mám pocit, že je všetko sen

alebo realita neskutočne pekná,

kúpeme sa v jazere, obklopujú nás lekná...

Sme tak vzdialení od skutočného sveta,

ležíme na lúke, okolo nás mäta...

...mäta a milióny farebných kvetov,

uvedomujem si rozdielnosť týchto dvoch svetov.

Navždy chcem ostať už iba tu,

všetky tie veci tak krásne sú,

všetko je tu tak nádherne iné,

také nedotknuté, také nevinné.

Od vzrušenia mám po celom tele husiu kožu,

túto chvíľu ani neprajníci pokaziť nemôžu.

Moju myseľ opustil všetok spor, je pokojná,

v tvojom náručí sa cítim tak veľmi spokojná.

Ty sa mi s vlasmi jemne hráš,

prejavuješ všetky túžby,nič neskrývaš,

do ucha mi šepkáš všetky krásne slová,

moje klady opakuješ zas a znova...

Tráva je ešte vlhká od rannej rosy,

okolo nás lietajú motýle a osy.

V diaľke počuť vodopád, ako silno hučí,

myšlienka na návrat domov ma už teraz mučí!

Celý deň pokojne ležia naše telá v tráve,

nikdy nebola som šťastnejšia ako som práve.

Vtáky nám spievajú svoje piesne jarné

všetko má svoj význam, nič nie je márne...

Keď už súmrak na stráne sadá,

napriek tomu,že noc je ešte mladá,

my sa žiaľ už musíme vrátiť späť,

strach z návratu sa mi v duši usadí hneď!

Keď navôkol niet žiadneho stromu

a krok za krokom sa blížime k nášmu domu,

cítim, že už sloboda opúšťa nás,

nechcem sa vzdať všetkých tých krás!

Chcem sa vrátiť a zostať už len tam,

lebo tu aj medzi miliónmi ľudí cítiš sa sám...

Tak veľmi sú rozdielne tieto dva svety,

tu závistliví ľudia, tam len kvety...

Keď sa všetko zmení...

Vážne neviem, čo sa deje,

už sa na mňa ani neusmeje.

Každý dotyk je tak chladný,

jeho pohľad veľmi zradný.

Ovláda ma veľká zlosť,

občas mám toho vážne dosť!

Vo všetkom hľadá chyby moje

a nikdy sa nepozrie na tie svoje.

Moja snaha je už márna,

som mu úplne ľahostajná.

Predtým by za mňa aj život dal,

teraz by sa bezo mňa lepšie mal!

Keď sa na dôvod jeho zmeny pýtam,

ešte od neho aj facku schytám.

On si moju lásku vôbec neváži

a ruku na mňa zdvihnú sa odváži.

Obviňuje ma,že prečo mu neverím,

no vzápätí sa s ním zase pomerím.

A to je tá chyba, ktorú robím,

načo s ním ešte stále chodím?

Bez teba nie

Srdce mi praská,

chýbaš mi láska,

ľúbim ťa veľmi,

prosím ťa ver mi!

Si všetko čo sa svete chcem,

veľmi,veľmi ťa milujem.

Si tak dokonalý, tak úžasný,

že ak ma necháš, asi ma porazí.

Láska v mojom srdce tlie,

nechcem byť bez teba, to teda nie.

Láska v mojom srdci horí,

je taká silná, že prenáša aj hory.

Veľká láska

To čo k tebe cítim nie je hlúpy rozmar,
ľúbime sa tak ako Fatima a Omar.
Ty si ten najlepší, ty si ten the best,
neviem,čo je lepšie byť s tebou alebo bez.

Veď ty vieš o čom hovorím,
môjmu srdcu aj tak ľúbiť ťa dovolím.
Prepáč,že som ti tak veľmi ublížila,
z lásky by som za teba aj život položila.

Som opojená láskou k tebe, hlava sa mi točí,
ak ma znova opustíš, budem mať sĺz plné oči.
Ty si to jediné, čo chcem,
ja ťa tak neskutočne milujem...