Vážne neviem, čo sa deje,
už sa na mňa ani neusmeje.
Každý dotyk je tak chladný,
jeho pohľad veľmi zradný.
Ovláda ma veľká zlosť,
občas mám toho vážne dosť!
Vo všetkom hľadá chyby moje
a nikdy sa nepozrie na tie svoje.
Moja snaha je už márna,
som mu úplne ľahostajná.
Predtým by za mňa aj život dal,
teraz by sa bezo mňa lepšie mal!
Keď sa na dôvod jeho zmeny pýtam,
ešte od neho aj facku schytám.
On si moju lásku vôbec neváži
a ruku na mňa zdvihnú sa odváži.
Obviňuje ma,že prečo mu neverím,
no vzápätí sa s ním zase pomerím.
A to je tá chyba, ktorú robím,
načo s ním ešte stále chodím?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára